Obsah

• Úvod
• Rastúci stres na pracovisku
• Hlavné príčiny duševnej krízy
• Dopady na produktivitu zamestnancov
• Nárast pocitu osamelosti
• Čo môžu urobiť firmy?
• Budúcnosť duševného zdravia v práci
• Záver

Úvod

Duševné zdravie európskych zamestnancov sa dostáva do kritického bodu. Výskum spoločnosti LifeWorks ukazuje, že takmer polovica zamestnancov sa cíti náchylnejšia na stres než pred pandémiou COVID-19. Súčasná situácia zahŕňa kombináciu globálnych faktorov, ako sú pandémia, vojna na Ukrajine a rastúce životné náklady, ktoré spôsobili zhoršenie morálky a produktivity pracovníkov. Tento článok sa zameriava na hlavné príčiny tejto krízy, jej dopady a možnosti riešenia.

Rastúci stres na pracovisku

Podľa prieskumu LifeWorks viac ako 41 % zamestnancov v Európe je ohrozených rizikom vzniku duševných porúch, ako sú úzkosť a depresia. Toto číslo je takmer trojnásobkom toho, čo bolo zaznamenané pred pandémiou. Zároveň viac ako tretina pracovníkov tvrdí, že ich duševné zdravie negatívne ovplyvňuje ich produktivitu. Tento nárast stresu vedie k trendom, ako je „quiet quitting“, kedy zamestnanci vykonávajú len minimálne požiadavky práce, a k rastúcemu dopytu po flexibilite na pracovisku.

Hlavné príčiny duševnej krízy

Kombinácia faktorov, ako sú pandémia COVID-19, izolácia, ekonomická neistota a vojna na Ukrajine, prispieva k súčasnej duševnej kríze. Mladší pracovníci, ženy a rodičia sú podľa prieskumu najviac postihnutí. Navyše, rastúce životné náklady a vysoká inflácia spôsobujú, že viac ako tretina zamestnancov nemá finančné rezervy na zvládnutie neočakávaných výdavkov. Tento finančný stres je priamo prepojený s nižším skóre duševného zdravia, pričom krajiny ako Poľsko a Španielsko vykazujú najnižšie hodnoty.

Dopady na produktivitu zamestnancov

Zhoršujúce sa duševné zdravie má vážne dôsledky na produktivitu. Viac ako tretina zamestnancov uvádza, že ich psychický stav bráni dosahovať očakávané výsledky. Tento pokles produktivity je viditeľný aj v každodenných interakciách na pracovisku, kde rastúce napätie spôsobuje viac konfliktov a menej efektívnu komunikáciu. Zamestnanci sa cítia vyčerpaní, čo vedie k zvýšenému počtu absencií a nižšiemu nasadeniu v práci. Pre firmy je preto kľúčové venovať pozornosť tejto problematike a hľadať riešenia na podporu svojich zamestnancov.

Nárast pocitu osamelosti

Osamelosť sa stáva jedným z najvážnejších problémov moderného pracoviska. Práca na diaľku, ktorá sa stala normou počas pandémie, obmedzila sociálne interakcie medzi kolegami. Prieskumy ukazujú, že takmer 30 % zamestnancov sa cíti odcudzených od svojich tímov, čo má negatívny dopad na ich emocionálnu pohodu. Osamelosť navyše zvyšuje riziko duševných porúch, ako sú depresia a úzkosť, a môže viesť k pocitu izolácie. Tento problém je obzvlášť zreteľný u mladších pracovníkov, ktorí sa spoliehajú na pracovné prostredie ako zdroj sociálnej interakcie.

Čo môžu urobiť firmy?

Firmy majú kľúčovú úlohu pri riešení krízy duševného zdravia svojich zamestnancov. Zavedenie flexibilných pracovných podmienok, ako sú hybridné modely práce, môže pomôcť znížiť stres. Podpora programov zameraných na duševné zdravie, vrátane terapií a workshopov, môže zamestnancom poskytnúť nástroje na zvládanie stresu. Transparentná komunikácia zo strany manažmentu je ďalším dôležitým krokom, ktorý znižuje neistotu. Firmy, ktoré investujú do blaha svojich zamestnancov, nielenže zvyšujú ich spokojnosť, ale aj zlepšujú produktivitu a lojalitu.

Budúcnosť duševného zdravia v práci

Podpora duševného zdravia sa stáva neoddeliteľnou súčasťou firemnej kultúry. Technológie, ako sú aplikácie na správu stresu a digitálne terapie, môžu priniesť nové možnosti v starostlivosti o zamestnancov. Okrem toho rastie dopyt po školeniach pre manažérov, ktoré im pomáhajú identifikovať a riešiť problémy v ich tímoch. Do popredia sa dostávajú aj iniciatívy na podporu diverzity a inklúzie, ktoré prispievajú k zdravšiemu pracovisku. Budúcnosť práce bude čoraz viac závisieť od schopnosti firiem prispôsobiť sa meniacim sa potrebám svojich zamestnancov a vytvoriť prostredie, ktoré podporuje psychickú pohodu.

Záver

Duševné zdravie európskych zamestnancov je na kritickom bode, no firmy majú moc zmeniť tento trend. Zavedením flexibilných podmienok, podpory duševného zdravia a školení pre manažérov môžu zlepšiť pohodu svojich zamestnancov. Investície do duševného zdravia nie sú len morálnou povinnosťou, ale aj strategickým rozhodnutím, ktoré podporuje produktivitu a lojalitu. Je načase, aby firmy uprednostnili duševnú pohodu a pripravili sa na budúcnosť práce, ktorá bude podporovať spokojnosť a zdravie pracovníkov.