Sterilné prostredie ISS narúša imunitu astronautov, tvrdí nová štúdia

Obsah

• Úvod
• Štúdia odhaľuje problém s mikrobiom na ISS
• Zdraviu škodlivý nedostatok mikróbov
• Vplyv na imunitu a zápaly
• Možné riešenia pre dlhé vesmírne misie
• Záver

Úvod

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) je technologickým zázrakom, ktorý umožňuje vedcom a astronautom pracovať vo vesmíre v extrémne kontrolovanom prostredí. Avšak najnovšie výskumy naznačujú, že prílišná sterilita na ISS môže mať negatívne dôsledky na zdravie posádky. Podľa štúdie publikovanej v časopise Cell má nedostatok mikróbov – najmä tých prospešných z prostredia Zeme – priamy vplyv na imunitný systém a výskyt chronických zápalových ochorení u astronautov. Tento objav môže zásadne ovplyvniť prípravu a vybavenie budúcich dlhodobých misií, ako je napríklad let na Mars.

Štúdia odhaľuje problém s mikrobiom na ISS

Výskumníci analyzovali viac ako 800 vzoriek zozbieraných astronautmi z povrchov rôznych častí ISS. Výsledky ukázali, že mikrobiálne zloženie na palube je než na Zemi. Prevažujú druhy pochádzajúce z ľudskej kože, zatiaľ čo mikróby bežne sa vyskytujúce v pôde, vode alebo v prirodzenom prostredí na Zemi sú prakticky absentujúce. Táto nízka diverzita mikrobiálneho prostredia narúša rovnováhu medzi „dobrými“ a „zlými“ baktériami, čo má dopad na zdravie posádky – od zníženej imunity až po zvýšenú náchylnosť na kožné infekcie a alergie.

Zdraviu škodlivý nedostatok mikróbov

Mikroorganizmy zohrávajú na Zemi kľúčovú úlohu v našom tráviacom systéme, metabolizme a regulácii imunity. Ich úplná absencia, resp. výrazné obmedzenie na ISS, vedie k tzv. „sterilnému stresu“ organizmu. Astronauti hlásili viaceré zdravotné problémy ako . Tieto príznaky sa objavujú najmä pri dlhodobejších pobytoch vo vesmíre, čo vyvoláva vážne obavy vzhľadom na plánované misie trvajúce mesiace či roky. Vedci preto poukazujú na to, že dlhodobý pobyt v sterilnom prostredí môže mať .

Vplyv na imunitu a zápaly

Imunitný systém funguje optimálne, keď je v pravidelnom kontakte s rozmanitými mikróbmi. V sterilnom prostredí ISS sa však . Telo „zabúda“ reagovať na patogény, čo môže viesť k zvýšenej náchylnosti na infekcie po návrate na Zem. Navyše sa zvyšuje riziko , ktoré súvisia so zmenami v črevnej mikrobiote a celkovej homeostáze. Vedci preto odporúčajú zahrnúť do prípravy astronautov aj a vyvíjať technológie na udržiavanie zdravého mikrobiálneho ekosystému aj počas pobytu vo vesmíre.

Možné riešenia pre dlhé vesmírne misie

Odborníci odporúčajú viacero stratégií na udržanie rovnováhy mikroorganizmov počas dlhých vesmírnych ciest. Jedným z najdiskutovanejších návrhov je zavedenie prospešných mikróbov z prírodného prostredia Zeme na palubu ISS a budúcich kozmických lodí. Môže ísť o špeciálne navrhnuté probiotické systémy, ktoré by obnovovali mikrobiálnu rovnováhu a posilňovali imunitný systém astronautov. Ďalším riešením sú „živé steny“ – zelené panely pokryté rastlinami a pôdnymi mikróbmi, ktoré by zároveň čistili vzduch a zvyšovali psychickú pohodu posádky. Tieto riešenia sa už testujú v niektorých biologických laboratóriách a simulátoroch misií na Zemi.

Ďalší vývoj v mikrobiológii vesmíru

Téma mikrobiálnej diverzity sa stáva čoraz dôležitejšou aj v kontexte plánovaných misií na Mesiac a Mars. V dlhodobých izolovaných prostrediach bude kritické nielen pre zdravie jednotlivcov, ale aj pre stabilitu celého posádkového ekosystému. Vedecké tímy z NASA, ESA a ďalších agentúr už spúšťajú programy na sledovanie mikrobiálnej dynamiky a testujú biologické moduly priamo v simulovaných lunárnych a martianskych podmienkach. Výskum ISS tak poskytuje neoceniteľné poznatky pre budúcnosť ľudského výskumu vesmíru a vývoj tzv. , ktoré budú nielen bezpečné, ale aj biologicky vyvážené.

Reakcie odborníkov a verejnosti

Ohlas na túto štúdiu bol široký. Mnohí vedci ju označili za „budíček“ pre vesmírne agentúry, ktoré doteraz uprednostňovali sterilitu pred biologickou rovnováhou. Astronauti, ktorí sa v minulosti sťažovali na zdravotné komplikácie, teraz nachádzajú v tejto štúdii . Naopak, časť verejnosti sa obáva, že zavedenie mikróbov by mohlo ohroziť bezpečnosť misií. Vedci preto zdôrazňujú, že nejde o nekontrolované šírenie baktérií, ale o , ktoré majú podporiť zdravie, nie ho ohroziť. Kľúčom je rovnováha, nie úplná sterilita.

Záver

Štúdia o mikrobiálnej diverzite na ISS otvára novú kapitolu v oblasti kozmickej medicíny a biológie. Ukazuje, že prežitie vo vesmíre nie je len otázkou technológie, ale aj . Zdravé telo potrebuje kontakt s prírodou – aj vo vesmíre. Ako sa pripravujeme na dlhodobé misie k Mesiacu, Marsu či iným planétam, musíme zabezpečiť, aby sa spolu s astronautmi vydali na cestu aj ich neviditeľní spojenci – prospešné mikróby. Len tak bude možné vytvoriť prostredie, ktoré podporí zdravie, výkonnosť a psychickú pohodu posádky v najnáročnejších podmienkach, aké kedy ľudstvo zažilo.