Úvod
Čína sa rýchlo stáva globálnym lídrom v implementácii takzvanej „vtelenej umelej inteligencie“ (embodied AI), ktorá zahŕňa fyzické zariadenia poháňané umelou inteligenciou – od humanoidných robotov až po monitorovacie vozidlá. Tento trend sa neobmedzuje len na futuristické prototypy, ale stáva sa bežnou súčasťou každodenného života, od mestských ulíc až po priemyselné haly. Cieľom týchto technológií je zvyšovať efektivitu, nahrádzať ľudskú pracovnú silu, reagovať na demografické zmeny a zároveň posilniť vojenské a strategické kapacity krajiny. V mestách ako Šen-čen sú tieto technológie viditeľné takmer na každom kroku, pričom verejnosť na ne reaguje rozpačito – niektorí ich vítajú ako pomoc, iní ich vnímajú ako nástroj kontroly. Tento článok sa zaoberá tým, ako sa humanoidní pracovníci a autonómne monitorovacie technológie stávajú novým štandardom v modernizujúcej sa Číne a aké výzvy a príležitosti táto zmena prináša.
Humanoidná AI v každodennom živote
V posledných mesiacoch sa humanoidní roboti stali bežným javom na verejných podujatiach aj v logistických centrách. Napríklad počas jarného festivalu v roku 2025 vystupovali humanoidné roboty od spoločnosti Unitree v televíznych tanečných šou, ktoré sledovali miliardy divákov. Ich pohyby boli tak realistické, že mnohí diváci si neuvedomili, že ide o stroje. V priemysle sa tieto roboty využívajú na presun nákladu, montážne úlohy či dokonca podporu v zdravotníctve. Ich prítomnosť bola demonštrovaná aj počas polmaratónu v Pekingu, kde sa spolu s viac ako 12 000 bežcami zúčastnilo 21 humanoidných robotov, pričom sa pohybovali po rovnakých trasách ako ľudia. Tento výnimočný krok ukázal technologickú vyspelosť čínskej bipedálnej robotiky a posunul hranice medzi človekom a strojom. Z pohľadu verejnosti ide o fascinujúci, no zároveň znepokojujúci vývoj, pretože otvára diskusiu o budúcnosti pracovných miest a každodennej interakcie s AI.
Monitorovanie miest a verejného priestoru
Jednou z najviac diskutovaných foriem vtelenej AI v Číne sú monitorovacie vozidlá a drony. Tieto autonómne zariadenia sú vybavené pokročilými senzormi, kamerami a technológiou na rozpoznávanie tvárí, čím umožňujú sledovať pohyb osôb v reálnom čase. Bežne sa nasadzujú v mestách, parkoch či na verejných podujatiach, kde zabezpečujú poriadok, monitorujú davy alebo pomáhajú pri navigácii ľudí. Ich prítomnosť zvyšuje efektivitu bezpečnostných zložiek, no zároveň vyvoláva obavy o súkromie. Niektorí kritici upozorňujú na riziko zneužitia údajov a nedostatočný dohľad nad tým, kto má prístup k zaznamenaným informáciám. Príkladom využitia tejto technológie je doručovací dron spoločnosti Meituan, ktorý autonómne naviguje cez mestské zóny a prináša objednávky priamo zákazníkom – bez ľudského kontaktu. Tieto technológie síce zvyšujú pohodlie a bezpečnosť, ale zároveň vyvolávajú otázky týkajúce sa ľudských práv a transparentnosti v ich využívaní.
Podpora technológií po reguláciách
Po období sprísnených regulácií v čínskej technologickej sfére, ktoré v minulých rokoch zasiahli najmä gigantov ako Alibaba či Tencent, čínska vláda v roku 2025 prechádza na podpornejší kurz. Vláda opäť podporuje domáce technologické inovácie a startupy, čím sa vytvára priaznivejšie prostredie pre rast AI sektorov. Príkladom tejto zmeny je spoločnosť DeepSeek, ktorá v januári 2025 predstavila svoj nový jazykový model R1, schopný konkurovať modelom zo Západu. Zaujímavosťou je, že R1 beží na menej pokročilom hardvéri a napriek tomu dosahuje porovnateľný výkon – navyše je open-source, čo zvyšuje jeho dôveru u vývojárov. Tento obrat signalizuje, že Čína nielenže chce držať krok so západnými AI gigantmi, ale ich aj technologicky predbehnúť. V kombinácii s vtelenej AI vytvára táto nová vlna dôvery ideálne podmienky pre rýchle zavádzanie inteligentných robotických systémov naprieč sektormi – od obrany až po služby verejnosti.
Etické a spoločenské dôsledky
Hoci vtelená umelá inteligencia prináša značné výhody v oblasti efektivity, produktivity a bezpečnosti, zároveň otvára zložité etické otázky. V prostredí, kde sú roboti schopní vykonávať úlohy identické s ľudskými, sa čoraz častejšie diskutuje o ich vplyve na zamestnanosť. V Číne, kde sa už dnes humanoidní roboti uplatňujú v továrňach, logistike, a dokonca aj v službách, existuje obava, že tisíce pracovných miest môžu byť v krátkom čase nahradené automatizáciou. Okrem toho, rozsiahle využívanie monitorovacích technológií, ktoré sledujú správanie občanov, posilňuje obavy zo straty súkromia a zvyšuje tlak na transparentnosť ich používania. Aktivisti a niektorí akademici volajú po zavedení regulácií, ktoré by ochránili individuálne práva a zároveň stanovili jasné hranice pre nasadzovanie AI technológií v spoločnosti. Kľúčom k úspechu bude vyvážiť technologický pokrok s etickým rámcom a zabezpečiť, aby technologický rozvoj slúžil v prospech celej spoločnosti, nie len vybraných sektorov.
Vojenské a strategické využitie
Čína neimplementuje vtelenú AI len v civilnom sektore – významnú úlohu hrá aj v oblasti obrany a bezpečnosti. Armádne zložky testujú nasadenie autonómnych robotov a pozemných bezpilotných vozidiel (UGV), ktoré môžu slúžiť ako prieskumné jednotky, logistické podporné prostriedky alebo dokonca bojové systémy. Rovnako sa testujú AI algoritmy, ktoré dokážu v reálnom čase analyzovať dáta z bojiska a navrhovať taktické rozhodnutia. S rastúcou sofistikovanosťou čínskych technológií sa tieto systémy stávajú čoraz nezávislejšími, čo zvyšuje ich efektivitu, ale aj riziká. Vzhľadom na globálne napätie a rastúcu rivalitu medzi veľmocami sa vtelená AI čoraz viac dostáva do centra pozornosti strategických debát. Medzinárodné organizácie volajú po kontrole nad vývojom takýchto systémov, aby sa predišlo ich zneužitiu. Z dlhodobého hľadiska môže byť práve táto vojenská dimenzia jedným z najzásadnejších dôvodov, prečo Čína tak aktívne investuje do tejto oblasti.
Reakcia verejnosti a kultúrna akceptácia
Reakcia verejnosti na rýchle nasadzovanie humanoidných robotov a AI zariadení je v Číne zmiešaná. Mladšia generácia, zvyknutá na technológie, vníma tieto zmeny skôr pozitívne, ako súčasť nevyhnutného pokroku. Naopak, staršie generácie a obyvatelia menších miest často prejavujú nedôveru a obavy zo straty pracovných miest či prílišnej kontroly. V kultúrnom kontexte Číny zohráva dôležitú úlohu aj kolektivistické vnímanie spoločnosti, ktoré uľahčuje zavádzanie systémov, ktoré by boli v západných krajinách považované za zásah do súkromia. Príkladom je pozitívne vnímanie verejného dohľadu, pokiaľ je prezentovaný ako nástroj pre bezpečnosť. Napriek tomu rastie dopyt po dialógu medzi vývojármi, politikmi a občianskou spoločnosťou, ktorý by umožnil definovať hranice technologickej integrácie do každodenného života. Práve otvorená diskusia a participácia môžu zabezpečiť, že AI riešenia budú prijímané s dôverou a rešpektom.
Záver
Čína stojí na prahu technologickej transformácie, v ktorej zohráva vtelená umelá inteligencia kľúčovú úlohu. Nasadzovanie humanoidných robotov, monitorovacích zariadení a autonómnych systémov prináša nové možnosti, ale aj výzvy. Vysoký stupeň inovácie, podpora zo strany vlády a strategické investície vytvárajú ideálne podmienky pre rozvoj tejto oblasti. Súčasne však narastá potreba vytvoriť rámec, ktorý zabezpečí etickosť, transparentnosť a udržateľnosť týchto technológií. Budúcnosť, v ktorej roboti bežne spolupracujú s ľuďmi, nie je už len otázkou sci-fi, ale realitou, ktorá si vyžaduje zodpovedný prístup. Ak sa Číne podarí túto transformáciu zvládnuť vyvážene, môže sa stať nielen technologickým lídrom, ale aj vzorom pre ostatné krajiny, ako eticky a efektívne integrovať AI do spoločnosti.
