Obsah
- Úvod
- Spotreba energie AI chatbotov
- Porovnanie so štandardnými vyhľadávačmi
- Dopad na globálnu spotrebu elektriny
- Dáta centrá a CO2 emisie
- Geografické rozloženie dátových centier
- Výzvy a budúci vývoj
- Záver
Úvod
Umelá inteligencia sa stáva kľúčovou súčasťou každodenného života. Chatboty ako ChatGPT, Deepseek a ďalšie generatívne AI nástroje transformujú spôsob, akým vyhľadávame informácie, komunikujeme alebo spracovávame dáta. S ich rastúcim využitím však rastie aj otázka: Koľko energie tieto nástroje vlastne spotrebujú? Výpočtový výkon potrebný na prevádzku týchto AI systémov vyžaduje obrovské množstvo elektriny – čo má priamy dopad na životné prostredie. V nasledujúcich častiach si detailne rozoberieme, ako AI technológie ovplyvňujú energetickú infraštruktúru a aké výzvy predstavujú pre klimatické ciele.
Spotreba energie AI chatbotov
Spotreba energie pri generovaní odpovedí cez AI chatboty je výrazne vyššia ako pri bežných online úlohách. Odhaduje sa, že jeden dotaz pre ChatGPT môže spotrebovať približne 2,9 watthodín (Wh), čo je až desaťnásobok oproti bežnému vyhľadávaniu cez Google, ktoré spotrebuje len 0,3 Wh. Táto spotreba zahŕňa výpočtovú prácu výkonných GPU serverov v dátových centrách. Niektoré štúdie však uvádzajú nižšie hodnoty, najmä pri použití optimalizovanejších modelov ako GPT-4, kde môže spotreba klesnúť pod 1 Wh na dotaz. Každopádne, kumulatívny efekt miliónov denných požiadaviek predstavuje značnú záťaž pre globálnu energetickú sieť.
Porovnanie so štandardnými vyhľadávačmi
Tradičné internetové vyhľadávače ako Google spotrebujú na jeden dotaz približne 0,3 Wh. Ak by sa však vyhľadávanie nahradilo AI-generovanými odpoveďami, celková spotreba energie by mohla stúpnuť až 10-násobne, v niektorých prípadoch dokonca 60- až 70-násobne. Pri zohľadnení, že denne sa na celom svete uskutoční približne 9 miliárd vyhľadávaní, predstavuje tento rozdiel obrovskú prídavnú záťaž pre globálnu energetickú infraštruktúru. Tieto štatistiky poukazujú na potrebu optimalizácie AI systémov z hľadiska energetickej efektívnosti, najmä v čase, keď sa energetické zdroje stávajú čoraz vzácnejšie a emisné normy sa sprísňujú.
Dopad na globálnu spotrebu elektriny
AI technológie už dnes prispievajú k rastúcej spotrebe elektrickej energie na globálnej úrovni. Podľa niektorých odhadov predstavuje spotreba elektriny spojená s AI len zlomok (okolo 2 – 3 %) z celkového objemu IT sektora, no tento podiel prudko rastie. Ak sa AI nástroje stanú bežnou súčasťou práce vo firmách, úradoch a každodennom živote, môžu tieto systémy výrazne zvýšiť celkovú ročnú spotrebu energie – v niektorých scenároch až o 10 terawatthodín (TWh) ročne. Tento nárast zároveň znamená zvýšenie emisií CO2, keďže väčšina dátových centier je ešte stále napájaná z fosílnych zdrojov energie.
Dáta centrá a CO2 emisie
Srdcom všetkých AI systémov sú dátové centrá – obrovské serverové komplexy, ktoré spracovávajú a ukladajú dáta. Ich spotreba elektriny neustále rastie. V Európe v roku 2024 spotrebovali dátové centrá približne 96 TWh, čo predstavuje 3,1 % celkovej spotreby elektriny. Prognózy hovoria, že do roku 2030 môže táto spotreba narásť až na 150 TWh. Okrem priamej spotreby energie je problémom aj generovanie skleníkových plynov. Microsoft uviedol, že jeho emisie CO2 od roku 2020 stúpli o takmer 30 %, Google o 50 % v porovnaní s rokom 2019. AI sa tak nevyhnutne stáva súčasťou klimatickej rovnice a bude potrebovať jasné regulačné rámce pre udržateľnosť.
Geografické rozloženie dátových centier
V súčasnosti existuje vo svete viac ako 8 000 dátových centier, pričom 16 % z nich sa nachádza v Európe. Najväčšia koncentrácia je v mestách ako Frankfurt, Londýn, Amsterdam, Paríž a Dublin. V Írsku už dnes tieto centrá spotrebúvajú 17 % celkovej elektrickej energie krajiny – ekvivalent spotreby všetkých mestských domácností. Do roku 2026 sa predpokladá nárast až na 32 %. Podobný vývoj vidíme v Dánsku, kde dátové centrá môžu čoskoro tvoriť 20 % národnej spotreby elektriny. Naopak, škandinávske krajiny ako Švédsko a Nórsko majú výhodu v nízkej cene elektriny a studenom počasí, čo znižuje potrebu energeticky náročného chladenia.
Výzvy a budúci vývoj
Rast AI technológií je síce pozitívnym krokom pre zvyšovanie efektivity a automatizácie, no prináša aj vážne výzvy v oblasti energetickej udržateľnosti. Bez optimalizácie výpočtových procesov, väčšieho dôrazu na zelenú energiu a efektívnejších dátových centier hrozí, že AI sa stane jedným z hlavných prispievateľov k emisiám. Dôležité bude, aby vlády, firmy a vývojári AI spolupracovali na vytváraní ekologických štandardov. Zároveň sa otvárajú nové možnosti pre inovácie – napríklad AI optimalizácia spotreby energie v reálnom čase, recyklácia tepla z dátových centier alebo využívanie obnoviteľných zdrojov pri napájaní výpočtovej infraštruktúry.
Záver
AI chatboty ako ChatGPT, Deepseek a ďalšie predstavujú výnimočný technologický pokrok, ale ich energetická náročnosť nesmie byť podceňovaná. Každý digitálny dotaz má svoju energetickú stopu, a čím viac sa AI rozširuje, tým väčší je jej dopad na planétu. Ak chceme využiť plný potenciál AI bez toho, aby sme ohrozili klimatické ciele, musíme sa sústrediť na efektivitu, udržateľnosť a inteligentné energetické riešenia. Budúcnosť AI teda nebude len o tom, čo dokáže vytvoriť, ale aj o tom, ako udržateľne to dokáže.
