Viac svalov, menej vnútrobrušného tuku: nový výskum ukazuje, že ľudia s lepšou telesnou kompozíciou majú mladší mozog
Starnutie neovplyvňuje len náš vzhľad alebo kondíciu, ale aj to, ako rýchlo starne náš mozog. Nový výskum prezentovaný na výročnom stretnutí Radiologickej spoločnosti Severnej Ameriky (RSNA) prináša prekvapivý záver: pomer medzi svalovou hmotou a viscerálnym (vnútrobrušným) tukom môže predpovedať, ako „mladý“ alebo „starý“ vyzerá mozog človeka.
Podľa autorov štúdie majú ľudia s vyšším množstvom svalov a nižším pomerom viscerálneho tuku k svalovej hmote štrukturálne mladší mozog. Naopak, nízka svalová hmota spolu s nadmerným vnútrobrušným tukom bola spojená s zrýchleným starnutím mozgu.
„Orgány môžu starnúť rýchlejšie než človek,“ tvrdí autor štúdie
„Chronologický vek nie je celá pravda,“ hovorí vedúci autor Dr. Cyrus Raji z Washington University School of Medicine v St. Louis. „To, ako staro človek vyzerá, často nezodpovedá jeho skutočnému veku. A rovnako tak ani vek jeho orgánov nezodpovedá tomu, koľko rokov má podľa kalendára.“
Výsledky sú dôležité z jedného zásadného dôvodu: vek mozgu je najsilnejší známy rizikový faktor demencie a Alzheimerovej choroby. Ak teda existujú telesné charakteristiky, ktoré mozog „chránia“ pred predčasným starnutím, ide o veľmi cennú informáciu pre vedu aj verejné zdravie.
Čo je viscerálny tuk a prečo je nebezpečný?
Viscerálny tuk, nazývaný aj hlboký brušný tuk, je uložený hlboko v bruchu okolo životne dôležitých orgánov – pečene, srdca, obličiek či pankreasu. Na rozdiel od podkožného tuku nejde len o estetický problém.
Je metabolicky aktívny a produkuje látky, ktoré v tele vyvolávajú zápaly, inzulínovú rezistenciu a hormonálne dysbalancie. Podľa Dr. Rajiho je práve chronický zápal tým, čo môže postupne poškodzovať mozog a zvyšovať riziko neurodegenerácie.
„Viscerálny tuk je ten skutočne nebezpečný,“ hovorí Raji. „Je spojený s vyššou pravdepodobnosťou cukrovky, prediabetu, vysokého cholesterolu a chronického zápalu. A to všetko sa časom odráža aj na mozgu.“
Ako štúdia prebiehala: viac než tisíc MRI skenov tela aj mozgu
Výskum zahŕňal 1 164 zdravých dospelých s priemerným vekom 55 rokov. Z toho 52 % tvorili ženy a 39 % účastníkov bolo ne-belošského pôvodu. Každý účastník podstúpil celotelovú magnetickú rezonanciu (MRI), ktorá presne zmerala:
- objem mozgu,
- množstvo svalovej hmoty,
- množstvo viscerálneho a podkožného tuku.
Vek mozgu bol následne určený pomocou algoritmu trénovaného na MRI skenoch 5 500 zdravých osôb vo veku 18 až 89 rokov. Rozdiel medzi chronologickým a „meraným“ vekom nazvali výskumníci „medzera mozgového veku“ (brain age gap).
Výsledky ukázali, že priemerný mozgový vek bol 56 rokov, zatiaľ čo skutočný vek 55, čo predstavuje malý, neštatistický rozdiel. No práve rozloženie tukov a svalov malo výrazný vplyv na to, či sa mozog javil mladší alebo starší než zodpovedá biologickému veku.
Podkožný tuk neškodí mozgu. Viscerálny áno.
Zaujímavé je, že podkožný tuk (tuk pod kožou) nemal žiadny vzťah k starnutiu mozgu. Iba viscerálny tuk – ten, ktorý človek voľným okom nevidí – bol spojený so starším mozgom.
BMI už nestačí: prečo staré metriky zlyhávajú
Štúdia opäť potvrdila, že BMI je zastaraný a nepresný indikátor zdravia. Nezohľadňuje totiž:
- pomer tuku a svalov,
- aký druh tuku človek nosí,
- kde sa tuk v tele nachádza.
Človek s nízkym BMI môže mať vysoké množstvo viscerálneho tuku a minimálnu svalovú hmotu – čo je kombinácia, pri ktorej podľa Rajiho mozog starne rýchlejšie.
Dr. Zhenqi Liu z University of Virginia dodáva: „Keď sú ľudia mladí a zdraví, majú viac svalovej hmoty – a mladší mozog. Starší dospelí, najmä tí s chronickými chorobami, majú menej svalov. Nie je prekvapením, že ich mozgový objem klesá.“
Existuje jednoduchý spôsob, ako odhadnúť viscerálny tuk?
Žiaľ, nie presný. Ideálne je MRI, no dobrovoľné vyšetrenie môže stáť aj 5 000 eur. Podľa odborníkov sú však užitočné aspoň tieto dve metriky:
- obvod pása – viac než 88 cm (ženy) alebo 102 cm (muži) výrazne zvyšuje riziko,
- pomer pás/boky – nad 0,85 (ženy) alebo 0,9 (muži) ukazuje na vyšší viscerálny tuk.
Dobrá správa: svaly sa dajú získať a viscerálny tuk sa dá znížiť
Odborníci zdôrazňujú, že každý človek môže aktívne ovplyvniť svoj mozgový vek. A to najmä dvoma spôsobmi:
1. Budovanie svalovej hmoty
Silový tréning je kľúčovým faktorom dlhovekosti. Zvyšuje metabolizmus, znižuje viscerálny tuk a priamo podporuje zdravie mozgu. Podľa profesora Michael Snyder zo Stanfordu by mali silovo cvičiť aj ľudia na liekoch GLP-1 (Ozempic, Wegovy), pretože tieto lieky môžu znižovať svalovú hmotu.
Snyder: „Každý deň dvíham činky. Ak užívate GLP-1, musíte trénovať silu.“
2. Redukcia viscerálneho tuku
Dr. David D’Alessio z Duke University pripomína, že pri každom type chudnutia – diéte, GLP-1 liekoch či bariatrickej operácii – človek stratí tuk aj svaly. Zhruba v pomere 70 % tuk : 30 % svaly. Preto sa odporúča kombinovať chudnutie s cvičením na zachovanie svalovej hmoty.
Silné svaly, zdravý mozog: čo z toho vyplýva?
Štúdia posilňuje myšlienku, že svalová hmota nie je len otázkou estetiky alebo sily. Je úzko prepojená s metabolickým zdravím, zápalom, dĺžkou života – a teraz aj rýchlosťou starnutia mozgu.
Záver odborníkov je jednoznačný: Bez ohľadu na vek, cvičenie a budovanie svalov je jednou z najlepších investícií do zdravia mozgu, aké môže človek urobiť.
